WHILE SHE SLEEPS

Včera sa anglickí ospalci vrátili po krátkej pauze znova do našej milovanej Prahy. Keďže bol tento koncert súčasťou tour, sledoval som dianie na cestách už od jej začiatku. Tentokrát to bol pre mňa ale trošku iný zážitok, než býva obvykle. Bol totiž plný rôznych otázok, ktoré sa objavovali v priebehu celého dňa a dokonca aj počas koncertu samotného.

Otázka #1: Čo sa stalo vo Varšave?
Keď som sa pozeral na setlist z Varšavy, aby som si spravil obrázok, ako bude koncert vyzerať, bola u jedného songu poznámka „Od tohto songu hrala kapela zvyšok koncertu bez Loza.“ Neskôr som sa z ich IG dozvedel, že Loz prvú polku koncertu odspieval s prerušovaným vracaním a potom sa musel schovať do backstage, kde ho to už úplne zložilo. Bohužiaľ, mali naši poľskí bratia ukrátenú show. Našťastie u nás vyzeral plný síl a energie. Počas krátkej pauzy medzi songami sa nám dokonca s jeho nepríjemným zážitkom zveril a ubezpečil nás, že dnes sa nič podobné odohrávať nebude.

Otázka #2: Čo sa stalo so svetlami počas Thrown?
V jeden moment zhasla Archa úplne. Ani žiarovka nesvietila, ale chlapci zo Švédska nám jasne ukázali, že oni na severe sú na tmu naozaj zvyknutí a strach z nej rozhodne nemajú. Tma jak v pytli, ale riffy tlačili naďalej. Bomba! V duchu si hovorím, že aj keď to vyzerá ako fuckup, nakoniec mám z toho super zážitok. Dôvod, prečo sa tak stalo? To sa už nedozvieme a úprimne, je to jedno.

Otázka #3: Čo sa stalo s Malevolence?
Niekedy uprostred koncertu si spevák odbehol do backstage a nechal zvyšok kapely na stagi. Najprv som tomu nevenoval žiadnu pozornosť. Veď to je bežné, že si niekto zo stage odbehne niečo vyriešiť. Ale minúty sa vliekli, gitarista jamoval a spevák nikde. Našťastie sa v priebehu 5 minút vrátil na scénu a tlačenka pokračovala. Počas toho, čo bol preč, bolo na kapele vidieť, že sú nervózni, ale keď sa Alex vrátil, borci sa do toho opäť pustili s plnou silou.

Mal som plnú hlavu myšlienok a podnetov, hovorím si: „To je zvláštny večer.“ V tom prišli na scénu WSS a všetky myšlienky šli stranou. Rýchle intro a hneď „Leave Me Alone.“ Nášľap hneď od prvého songu. Hneď po ňom nastúpili s „Anti-Social.“ Presne v tento moment, počas intra k druhému songu, bolo všetkým jasné, prečo sú WSS headlineri. Prvý circle pit bol na svete. A keď už to raz začalo, nemohol to nikto zastaviť. Jeden pit sa menil v druhý. Circle pit, po ktorom nasledoval wall of death, a potom ďalší circle pit. Tá energia, ktorá prúdila Archou, bola neuveriteľná. Zo začiatku nám chalani nakladali overené klasiky, ktoré opatrne prekladali skladbami z posledného albumu, čo bol výborný ťah. Za chvíľku bola celá Archa v jednom ohni.

Po vypalovačkách ako „Guilty Party,“ „Rainbows,“ „You Are We“ alebo „Self Hell“ prišiel jeden vál, ktorý patrí k mojim top 3, a to „Systematic.“ Oh bože, ako to zamiešalo s davom. Tento song je proste klenot, ktorý pohne s každým, kto ho počuje. Zaujímavé je, že aj keď k nemu nespravili žiadne promo alebo videoklip, patrí tento song k top 10 najhranejším na Spotify. Už to je dôkazom kvality. Toto bol regulérny ťažkotonážny zážitok. A ako to tak musí byť, po niečom unikátne silnom, je nutné spraviť kontrast, a to mali chalani veľmi dobre vymyslené.

Dohral „Systematic“ a prišiel taký nenásilný predel. Svetlá sa stiahli a spravili prítmie, kapela nám povedala pár viet, aby si udržala spojenie s davom, a naše horúce hlavy zase trošku schladli. A bolo to dobré. Pretože keď sme sa skľudnili a čakali sme na to, čo príde, prišlo to najlepšie, čo mohlo prísť. „Four Walls“ s ich krásnym gitarovým introm a sing-along refrénom. Všetky ruky vyleteli do vzduchu, všetci spievali. Cítil som, že sme práve prekročili určitú pomyselnú hranicu. Kapela vstúpila do záverečnej fázy koncertu. „Down,“ „Silence Speaks,“ „To the Flowers,“ „Sleeps Society“… To bolo grand finále koncertu, ako sa patrí. Úžasný zážitok a parádna show.

Musím povedať, že táto veľkosť kapele skutočne sedí. Pokiaľ by som mal vypichnúť jednu vec, ktorú si zo včerajška odnášam, tak to je môj malý sníček. Konečne som po rokoch zase počul „Hurricane“ naživo. Tým sa mi uzavrela veľká trojka mojich obľúbených songov, a to „Hurricane,“ „Systematic“ a „Four Walls,“ všetky v jednom sete. Odchádzal som domov spokojný a hudobne ukojený. Nabudúce si to musím zopakovať. 🙂

NAPSAL: Grichard
FOTILA: Klára Vítková