Korníci sú na scéne od roku 1993 a stáli pri zrode nu metalu. Dovolím si tvrdiť, že sú vlastne tvorcami žánru a rozpútali ošiaľ, ktorý trval viac ako desať rokov. Ich predošlá doska z roku 2010 sa ešte nesie v tomto štýle a sami chalani isto cítili, že najlepšie roky už majú dávno za sebou. Preto ma napadli len dve veci. Buď bol tento album labuťou piesňou kapely a už nie je na čo sa tešiť, alebo prídu s niečím úplne novým a neotrelým.
Druhá varianta sa stala koncom roka 2011 realitou, a tak vám môžem nadšene opísať najnovší počin Kornov, ktorý sa nesie v znamení nového štýlu dubstep-metal alebo ako som niekde čítal, dubmetal. A tak neostali nič dlžní svojmu menu a keď im boli hranice predošlej škatuľky príliš úzke, opäť si vytvorili niečo celkom nové a nepoznané. Dubstep v súčasnosti hýbe svetom a nápad, ktorý priniesli Korn, je podľa mňa veľmi pokrokový a šikovný. Samozrejme, všade sa nájdu hateri, ale všeobecne bol album prijatý pozitívne. Myslím, že kapela by takúto radikálnu zmenu nedokázala sama, a tak si prizvali na pomoc najznámejšie mená elektronickej dubstep a DnB scény, akými sú napr. Skrillex, Noisia, 12th Planet atd.
Spolupráca sa vydarila na jednotku a už v máji minulého roku pustili von skladbu Get Up! , kde demonštrovali svoju spoluprácu so Skrillexom, tešil som sa na celý album ako malé decko. Pri tejto koncepcii sa naskytá otázka, ako s tým chcú koncertovať. Aj táto už je zodpovedaná, pretože na youtube nájdete jeden a pol hodinový záznam z krstu tejto placky, kde boli zahrané komplet všetky skladby a musím uznať že aj na živo to šlape, jak sa patrí. Z albumu sa sype hit za hitom, pričom najzapamätateľnejšie skladby pre mňa sú Chaos Lives In Everything, Kill Mercy Within, ktoré sú mimochodom hneď úvodné, a potom Narcissistic Cannibal a už spomínaný Get Up!. Názov albumu, aj texty skladieb sú zamerané na poukázania, že tento svet ide do sračiek, to je však už v poslednej dobe bežné na scénach kde nejde len o zisky. Album obsahuje v základnej verzii jedenásť skladieb a ak si priplatíte za deluxe edíciu, dostanete ďalšie dve skladby ako bonus. Keďže sa mi Korn totálne trafili do vkusu, nemám čo vytknúť. Ak však dubstep v láske príliš nemáte, je diskutabilné, ako sa vám album zapáči. Dokážem si predstaviť, že zláka aj veľa metalových fanúšikov. Skladby sú totiž elektronické, no zároveň dostatočne gitarové a tvrdé na to, aby ste spoznali že to sú oni, nehovoriac o tom, že hlas Jonathana Davisa si asi len ťažko s niečím spletiete.
Takže Korn zasa raz prekročili svoj tieň a vydali sa úplne novou cestou naproti svetlým zajtrajškom. Album The Path Of Totality je svieži, nápaditý a má aj dostatočné gule pre naše tvrďácke srdcia. Ak poriadate doma párty, chcete sa zabaviť, zatancovať si a zároveň počúvať kvalitnú muziku, Korn je jasná voľba.
